Závislosť
Závislosť od psychoaktívnych látok je definovaná ako užívanie nejakej látky, ktoré má prednosť pred aktivitami, ktorých si predtým človek cenil viac. Príznaky závislosti:
- silná túžba – baženie (craving),
- ťažkosti v sebaovládaní vo vzťahu k návykovej látke,
- odvykacie príznaky,
- rast tolerancie (na dosiahnutie rovnakého účinku potrebuje závislý väčšie množstvo alkoholu, vyššiu dávku drogy),
- zanedbávanie iných záujmov,
- pokračovanie v užívaní návykovej látky napriek negatívnym následkom.
K rozvoju závislosti dochádza pri opakovanom užívaní. Na vznik závislosti majú vplyv 4 faktory (droga, osobnosť, podnet, prostredie). Závislosť nie je nikdy dôsledkom vplyvu len jedného z faktorov, ale úlohu zohrávajú všetky štyri faktory, u každého človeka v rôznom pomere.
1.Droga
Návykovosť jednotlivých látok sa od seba líši. Vznik závislosti je podmienený typom látky, jej množstvom, frekvenciou a spôsobom užívania.
2.Osobnosť
Dôležitú úlohu zohrávajú povahové vlastnosti, ale neexistuje žiadna, ktorá by predurčovala k toxikománii. Medzi závislými sa častejšie vyskytujú ľudia, ktorí nedokážu zvládať stresové situácie, majú problémy so sebavedomím, agresivitou, ovplyvniteľnosťou, potrebou vyhľadávať riziko. Okrem toho sú to aj individuálne príčiny (následky nepriaznivého rodinného prostredia, zneužívanie, mimoriadne životné situácie, ai.).
3.Podnet
Pohnútkou užiť návykovú látku môže byť zvedavosť, nuda, snaha prispôsobiť sa okoliu, nepríjemné psychické stavy, túžba po opojení a pod.
4.Prostredie
Patrí sem vplyv vrstovníckych skupín, kolegov, kamarátov, nevhodné výchovné vplyvy, napodobňovanie rodičov.
Výsledkom býva zmena osobnosti – droga/alkohol sa dostáva na prvé miesto a takmer celé konanie chorého je zamerané na uspokojenie svojej potreby. Dochádza k zmene okruhu priateľov, zanedbávaniu starostlivosti o seba, miznutiu vecí, peňazí, tajnostkárstvu, klamstvá.
Liečba
Základným cieľom liečby je motivovať pacienta k zmene životného štýlu, aby nemal potrebu vracať sa k droge a vyhľadávať ju.
1.Jednorázová rada, krízová intervencia
Jej cieľom je riešenie aktuálnej situácie. Ak je poskytnutá včas, môže byť účinná. Dôležité je poskytnúť takúto formu liečby nielen pacientovi, ale aj najbližším príbuzným.
2. Ambulantná liečba
Pacient ostáva v svojom prirodzenom prostredí. Liečba spočíva v pravidelných kontrolách u lekára, dychových a toxikologických skúškach, užívaní ordinovaných liekov doma alebo v ambulancii (napr. entizol), účasti na skupinovej terapii, poradenstve. Výhodou takejto formy liečby je, že pacient môže pokračovať v škole, práci. Nevýhodou býva pretrvávajúci kontakt s nevhodným prostredím, vystavovanie sa rizikovým situáciám.
3. Ústavná liečba
Výhodou ústavnej liečby je poskytovanie nepretržitej odbornej starostlivosti, vytrhnutie z rizikového prostredia. Ústavná liečba trvá 10 týždňov pre pacientov závislých od alkoholu, 12 týždňov pre pacientov závislých od iných psychoaktívnych látok. Liečba má režimový charakter, čo vedie pacientov k dodržiavaniu denného programu, pravidiel, plneniu povinností. Súčasťou je bodovací systém, ktorý je zrkadlom fungovania pacienta v liečbe. Obsahuje množstvo zákazov, požiadaviek, možností, ktoré sa kontrolujú a hodnotia. Byť chorý neznamená úľavu od vlastnej zodpovednosti.
Liečba závislostí je postavená na psychoterapii, ktorej cieľom je obnova duševného zdravia, lepšie sebapoznanie, sebauvedomovanie a sebahodnotenie, účinnejšie zvládanie problémov, konfliktov. Základnou formou je skupinová psychoterapia, ktorá využíva k zmene osobnosti pacienta vzťahy a interakcie medzi členmi skupiny. Okrem toho sa využíva individuálna psychoterapia, arteterapia, muzikoterapia, psychoterapeutický klub a i.
Súčasťou liečby sú terapeutické priepustky. Pacient má nárok na dve priepustky za podmienky splnenia všetkých povinností. Priepustka nie je dovolenkou, únikom z liečebného režimu. Slúži na riešenie narušených rodinných vzťahov, odskúšanie si nového správania, uvedomovanie si slabých stránok a ich následné riešenie po návrate z priepustky.
Čo zvyšuje úspešnosť liečby:
- keď je poskytnutá včas
- keď pacient primerane spolupracuje
- keď spolupracuje rodina a príbuzní, účasť na stretnutiach pre príbuzných
- kontakt s liečebňou po ukončení liečby, doliečovanie
Abstinencia
Abstinencia znamená striedmosť, zdržanlivosť. Ide o vedomé a chcené zrieknutie sa nejakej činnosti alebo užívania nejakej látky.
Trvalá abstinencia nie je možná, ak si to pacient skutočne neželá, ak sa nevyrovná so svojou minulosťou, ak si neuvedomí, že najväčšia príčina jeho pitia/drogovania je v ňom samom.
Desatoro abstinujúceho závislého:
1. priznať si, že som závislý/á
Priznanie si choroby je jedným z predpokladov úspešnosti liečby.
2. chcem sa liečiť predovšetkým kvôli sebe
Pacient by mal prijať, že sa chce liečiť kvôli sebe a nie kvôli ostatným, práci a pod. Toto určité sebectvo je potrebné ako prejav prirodzeného pudu sebazáchovy.
3. nezatajovať liečbu
Nezatajovanie liečby má veľký význam pre abstinenciu, závislý je pod väčšou kontrolou okolia a tí, ktorí o ňom vedia, mu tak môžu pomôcť.
4. dodržiavať podmienky doliečovania
Po ukončení liečby je pacient ešte krehký zvládať reálny život triezvo, preto je doliečovanie nevyhnutné.
5. neobnovovať staré zvyky
Z hľadiska abstinencie je nebezpečné obnovovať staré zvyky, vrátiť sa do starej partie, navštevovať miesta spojené s pitím/drogovaním, vystavovať sa zbytočnému riziku.
6. pravidelne sa zúčastňovať klubov, skupín abstinujúcich
7. vytvárať si nové záujmy, obnovovať staré záľuby
Čas strávený v minulosti pitím/drogovaním ostáva po liečbe voľný, preto je dôležité vyplniť ho činnosťami, ktoré prinášajú radosť, uvoľnenie.
8. dodržiavať správnu životosprávu
To znamená pravidelnú stravu, spánok, fyzický pohyb, striedanie spánku a odpočinku, aktívne využívanie voľného času. Mnohí po liečbe sa snažia čo najrýchlejšie napraviť chyby, vynahradiť stratený čas, peniaze a pritom zabúdajú na to kto sú, na dostatok odpočinku a pravidelný životný rytmus, ktorý je v živote abstinujúceho závislého dôležitý.
9. zaujať správny postoj k problémom a správne ich riešiť
Dôležité je nevyhýbať sa riešeniu problémov, neodkladať ich, ale ich priebežne riešiť.
10. pracovať aktívne na vlastnej osobnosti
Odporúčaným pravidlom je suchá domácnosť – teda vylúčenie alkoholu zo života rodiny.
Doliečovanie
Doliečovanie je nevyhnutou súčasťou života abstinujúceho závislého a jedným z desatora, ktorým by sa mal riadiť. Tým, že závislosť je celoživotná choroba, je doliečovanie nutné.
Doliečovanie nasleduje po ukončení liečby pokračovaním v ambulantnom spôsobe doliečovania alebo formou resocializácie. Resocializácia poskytuje priestor v komunite závislých, ktorej cieľom je pokračovanie v načatej zmene osobnosti závislého pacienta. Obvyklá dĺžka pobytu v resocializačnom zariadení je 1-1,5 roka. Zoznam resocializačných zariadení je možné nájsť na www.infodrogy.sk.
Ambulantná forma doliečovania spočíva v pravidelných kontrolách u psychiatra, užívaní predpísaných liekov (neodporúča sa svojvoľné vysadenie liekov!), odovzdávaní moču a podrobovaniu sa dychovej skúške. Ďalej je to užívanie entizolu.
Súčasťou doliečovania bývajú tiež posilňovacie liečby v trvaní 1-2 týždňov (prípadne i dlhšie), ktoré prispievajú k pripomenutiu si chvíľ strávených v liečbe, minulosti, analýza dosiahnutých ziskov počas abstinencie, hľadanie a práca na slabých stránkach, riešenie aktuálnych problémov.
Dôležitým prvkom v doliečovaní je pravidelná návšteva klubov, skupín abstinujúcich závislých. V abstinencii je veľmi dôležitý kontakt s ostatnými abstinujúcimi ako podpora vo vlastnej abstinencii a záchranná sieť. Zoznam klub abstinujúcich nájdete na www.abstinenti.sk.
V CPLDZ BB sa každý piatok koná v rámci ústavnej liečby psychoterapeutický klub o 11,00, ktorého sa zúčastňujú okrem pacientov v liečbe i hostia – abstinujúci závislí, príbuzní pacientov.
Taktiež vždy druhý pondelok v mesiaci o 16,00 sa koná A-sekcia, ktorá je určená pre abstinujúcich závislých od alkoholu a ich príbuzných.
Každý utorok o 16,30 prebieha ambulantná skupina pre abstinujúcich závislých.
Recidíva
Pre abstinenciu je dôležité prijatie a uznanie možnosti recidívy, aj keď si ju nikto nepraje, pretože závislosť je choroba, ktorú nie je možné vyliečiť. Pacient ostáva závislým, chorým po celý život, môže sa však uzdraviť pri dodržiavaní zásad abstinencie.
Za recidívu sa považuje už prvé, hoci nepatrné porušenie abstinencie – hlt piva, vína, šluk z marihuanovej cigarety a pod. prvé porušenie abstinencie je signálom nastupujúcej recidívy, ktorá sa skôr či neskôr rozvinie. Ak sa recidíva neprejaví hneď, ale ide postupne, plíživo, závislý utvrdzuje samého seba, že kontrolovane to zvládne. Po určitom čase sa však dostane tam, kde bol pred liečbou.
Recidíva môže mať dva konce. Buď ju pacient dokáže zastaviť s odbornou pomocou a následným opakovacím pobytom v liečebni, zameraným na analýzu príčin recidívy, alebo ju nezastaví a rozpije/rozfetuje sa až na úroveň pred liečbou a hlbšie.
Baženie
Abstinujúci závislý môže mať po liečbe správny postoj, náhľad, motiváciu, no napriek tomu ešte stále môže pociťovať túžbu, baženie po droge. Hlavne zo začiatku je pacient vystavený množstvu situácií, ktoré môžu vyvolávať chuť, alebo príznaky tzv, „suchej recidívy“ – príznaky podobné odvykacím, ale bez priameho predchádzajúceho užitia drogy alebo vypitia.
Subjektívne prejavy baženia:
- spomienky na príjemné pocity pod vplyvom alkoholu/drogy,
- nepríjemné telesné pocity (búšenie srdca, zvieranie žalúdka, sucho v ústach, triaška, potenie,….),
- nepríjemné duševné pocity (silná túžba, úzkosť, stiesnenosť, únava, podráždenosť,…)
Prvou pomocou pre zvládnutie chute je vypitie veľkého množstva vody, čím dôjde k presýteniu v organizme a ústupu telesných prejavov spojených s bažením. Následne je nevyhnutné použiť niektoré zo stratégií zvládania baženia, ktoré si pacienti osvojujú počas liečby.
Stratégie zvládania baženia:
- vyhnúť sa pocitom viny (priznať si chuť),
- uvedomiť si, že baženie trvá krátko
- rozpoznávanie spúšťačov, vyhnutie sa im
- únik z rizikovej situácie,
- zotrvanie v chránenom prostredí,
- úprava životného štýlu,
- skoré rozpoznanie baženia,
- odvedenie pozornosti,
- správna psychohygiena a životospráva.
Závislosť a rodina
Narušenie medziľudských vzťahov ako jeden z následkov závislosti sa najskôr prejaví v najbližšom okolí závislého, v rodine. Správanie závislého deformuje rodinný život, partnerský vzťah. Závislosť partnera/dieťaťa sa často odráža na telesnom a duševnom zdraví najbližších, mnohí blízki trpia nespavosťou, plačlivosťou, depresívnymi náladami, mávajú bolesti hlavy, unikajú zo života. Často potrebujú odbornú starostlivosť (lekársku, psychoterapeutickú).
Vývoj vzťahov:
1. obdobie šoku – paniky
Najbližší si uvedomujú, že niečo nie je v poriadku. Vo väčšine prípadov sa snažia naoko zakryť, že sa v rodine niečo deje v snahe neutrpieť hanbu. Typická je snaha riešiť problém vlastnými silami – dohováranie, vyčítanie, presviedčanie, vyhrážanie. Chýba však dôslednosť a najbližší sa rýchlo nechajú učičíkať sľubmi.
2. obdobie prispôsobenia
V tomto období najbližší preberajú na seba všetky úlohy, aj tie, ktoré obvykle robieval partner/ka, syn, dcéra. Rodina sa do istej miery izoluje od okolia. Aj v tomto období sa snažia blízki zvrátiť situáciu, bojovať so svojím závislým partnerom, dieťaťom a jeho/jej pitím/drogovaním. Hľadajú pomoc u iných, lebo už vedia, že sami to nezvládnu.
3. obdobie rezignácie, vzdania sa
Najbližší prestávajú aktívne bojovať so závislým partnerom/dieťaťom. Stávajú sa ľahostajnejšími. Snažia sa izolovať zvyšok rodiny od závislého. Niektorí dospejú po všetkých márnych snahách k rozhodnutiu vyhodiť partnera/dieťa z domu s cieľom chrániť seba a ostatnú časť rodiny.
4. Obdobie reorganizácie
Ak je liečba úspešná, dochádza k postupnej reorganizácii, náprave narušených vzťahov, obnovovaniu dôvery.
Závislý je chorý a pokiaľ si to neprizná a nelieči sa, nemôže mu pomôcť ani najlepšie rodinné zázemie. Príliš veľká láska zo strany partnera/rodiča môže napomáhať rozvoju choroby (tisíckrát odpustia, uveria sľubom, ľutujú)
Ako môžu pomôcť príbuzní
- naučiť sa a nebáť sa hovoriť o závislosti,
- nedávať si otázku prečo niekto z blízkych sa stal závislým, pretože na túto otázku neexistuje jednoznačná a uspokojivá odpoveď,
- zbytočne sa nevracať k minulosti,
- pomôcť odpútať sa od nevhodnej spoločnosti,
- posilňovať zdravé sebavedomie,
- nezabúdať na seba a ostatných členov rodiny,
- vytvárať zdravé pravidlá:
- nenechať sa vydierať
- právo na kontrolu
- právo byť informovaný
- nevyhrážať sa niečím, čo nesplníte
- učiť niesť dôsledky za vlastné konanie
- nevyjednávať o pravidlách, ktoré boli porušené
Ak sa príbuzný nechce liečiť:
- vyhľadajte odbornú pomoc sami
- motivujte ho k zmene
- uvedomte si hranice svojich možností
- využite obdobie krízy
- opakujte ponuku liečby
- oceňte ochotu k liečbe
Adresár zariadení
1.Centrum pre liečbu drogových závislostí Banská Bystrica
Cesta k nemocnici 55, 974 01 Banská Bystrica
Tel.: 048/4335-648,-646,-647, info@cpldz-bb.sk, www.cpldz-bb.sk
2.Centrum pre liečbu drogových závislostí
Hraničná 2, 827 99 Bratislava, tel.: 02/5341 7467, www.cpldz.sk
3.Centrum pre liečbu drogových závislostí Košice
Skladná 2, 041 90 Košice, tel.: 055/622 2848
4.Centrum pre liečbu drogových závislostí Žilina
Považský Chlmec 278, 010 03 Žilina, tel.: 041/500 7690
5.Odborný liečebný ústav psychiatrický Predná Hora
Predná Hora, 049 01 Muráň, tel.: 058/486 6103
6.Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie
Rínok 334, 951 35 Veľké Zálužie, okr. Nitra, tel.: 037/6548111
7.AT Sanatórium
Osuského 10, 851 01 Bratislava, tel.: 02/6224 6466
8. Psychiatrická nemocnica prof.Matulaya
ČSA armády 234/139, 967 12 Kremnica, tel.: 045/6742145
9.Psychiatrická nemocnica P.Pinela
Malacká cesta 63, Pezinok, tel.: 033/6482 325
PhDr. Richard Wolt, PhD. – klinický psychológ, psychoterapeut
